Medzinárodný projekt Hogarth Shakespeare vznikol s cieľom oživiť diela majstra Shakespeara a vdýchnuť jeho postavám alternatívny život v nových knihách. Do projektu sa zapojili Gillian Flynn, Margaret Atwood či Jo Nesbo. Posledný spomínaný vytvoril nového Macbetha a o ňom bude reč.

Dej románu sa odohráva v prístavnom meste, ktorého meno si nepamätajú ani jeho obyvatelia. Frčia na drogách, nelegálnych obchodoch, sú väčšinou bez práce, nežijú, len prežívajú. Dianie v meste má pod palcom Hekate, šéf drogového kartelu, výrobca syntetickej drogy brygg. Vo svojom fachu má konkurenta, preto je úlohou starostu mesta či šéfa polície v podstate len udržiavať rovnováhu medzi nimi dvoma a ich nekalými kšeftami.

„Najprv sme zrušili priemysel, potom železnicu, aby nikto nemohol ujsť. Potom sme začali opájať obyvateľov drogami, ktoré si kupujú tam, kde si predtým kupovali lístky na vlak, aby sme ich mohli v pokoji ozbíjať. Nikdy by som neveril, že mi raz budú chýbať ziskuchtiví priemyselníci, no tí aspoň patrili k rešpektovanému odvetviu. Na rozdiel od iných troch odvetví, na ktorých sa tu ešte dá zbohatnúť. Kasína, drogy a politika.“

Macbeth je špičkovým policajtom, človekom so zložitou minulosťou, správnym chlapom na správnom mieste. Aj keď – nie nadlho. Tak ako je sympatický na začiatku rozprávania, tak jeho správanie a konanie vzbudzuje postupne znechutenie až odpor. Skutočne nemožno ospravedlniť vyšším cieľom vraždu dobrého človeka! Padol do osídel niečoho, čo nedokázal zniesť.

Rovnako ako v pôvodnom Macbethovi od Shakespeara aj ten súčasný je vedený veštbou sudičiek, ktorých proroctvá sa postupne napĺňajú. Opojený mocou prestáva vidieť realitu, neštíti sa vraždiť a je presvedčený o svojej takmer nesmrteľnosti, keďže nemôže byť „utratený mužom zrodeným zo ženy“.

Aj preto nie je kniha Macbeth zďaleka LEN dobrá kriminálka. Je totiž niečím oveľa intenzívnejším, zložitou psychologickou sondou do duše človeka. Spisovateľským kvalitám Nesba niet čo vytknúť, ako sa rozpletajú nitky osudu jednotlivých osôb vyskytujúcich sa v príbehu, tak sa čoraz viac zamotáva, či skôr namotáva čitateľ.

„Lebo hoci človek bol ešte včera čestný a neskorumpovaný, je ako mokrá hlina, ktorú formuje každá zmena, motív a to, čo mu povedia druhí. Jedného dňa urobí, čo ešte včera považoval za nemysliteľné. To je jediná istota, s tým jediným môžete počítať: srdce je chamtivé.“

  Zuzka