Názov “Kto chytá v žite“ sa objaví v knihe v jednom rozhovore medzi hlavným hrdinom a jeho bývalým učiteľom. Rozhodol som sa, že si ju prečítam, pretože som o nej už skôr počul a zdalo sa mi, že by ma mohla zaujímať. Zdanie neklamalo, bola výborná. Knihu som dostal na Vianoce od mamy. Dala mi ju pretože kniha patrí medzi jej obľúbené a vrelo mi ju odporúčala ešte asi mesiac predtým.

 

Príbeh, ktorý je podaný takmer dospelým chlapcom Holdenom Caulfieldom, môže byť pre čitateľa zo začiatku trochu obyčajný, neskôr sa ale už so spomínaným Holdenom dostávame do jeho problémov, ktoré sú zvláštne a nečakané. Holdena vyhodia zo školy, ale jemu sa to už párkrát stalo, takže to neberie tak ťažko. Jeho rodičia by to naopak ťažko znášali, a tak sa rozhodne, že im o tom nepovie. Holdena na škole už nič nedrží, a preto nieje dôvod zostávať tam ani o minútu dlhšie a odíde do New Yorku. Holden je veľmi dobrý chalan, vždy blízkym rád pomáha a má veľmi rád svoju sestru Phoebe, ktorá je podľa neho veľmi múdra, ale predvídateľná. Už od začiatku knihy je jasné, že Holden je rebel, pretože sa nikým neriadi a robí veci po svojom.

 

Na knihe sa mi páčilo to, že postavy používali slangovú reč, ktorá sa medzičasom stala archaickou. Všetkému som rozumel, pretože išlo o problémy a zážitky dospievajúceho chalana a mne bolo príjemné to čítať. Holden mal podľa môjho názoru veľmi dobrý pohľad na svet, pretože na všetkých školách, na ktoré chodil, ho štvala vždy jedna a tá istá vec – snobovi a drzí a leniví spolužiaci.

 

Kniha Kto chytá v žite, ako aj mnoho ďalších kníh, ktoré som čítal, má svoj symbol. V tomto prípade je to čiapka. O knihe si myslím, že nieje jednoduchá na čítanie a mali by ju čítať skôr násťroční, hoci v dnešnej dobe ľudia dospievajú akosi skôr ako v čase J. D. Salingera. No aj tak si myslím, že by ju mal prečítať každý a každý by mal mať podobne dobré diela vo svojej knižnici.

 

Na knihách ma vždy teší, že každá má v sebe niečo, čo mne, alebo akémukoľvek čitateľovi, môže priniesť čosi do života, či už je to ponaučenie alebo motto, ktorým sa môžeme riadiť.

 

Zoran, 14 rokov

 

Recenzia vznikla vďaka projektu Knižné štipendium.