Moja ďalšia kniha sa volá Aggie Mortonová – Telo pod klavírom a napísala ju Marthe Jocelyn. Knihu ilustrovala Isabelle Follath. Na Slovensku vyšla v roku 2023 a vydalo ju vydavateľstvo Stonožka. Kniha má vyše 300 strán.

 

Hlavnou hrdinkou príbehu je Agatha (Aggie) Mortonová, ktorá má dvanásť rokov. Býva so svojou mamou, babičkou Jane, psom Tonym, kuchárkou a so svojou opatrovateľkou Charlotte v mestečku Torquay. Ich susedky sú pani Irma Evershamová, jej dcéra Rose Evershamová a Irmina švagriná Marianne Evershamová, ktorá učí Aggie tanec.

 

Na začiatku si Aggie nájde priateľa Hectora Perota. Potom nadíde Aggin najhorší deň – má predniesť svoju báseň na večierku pre cudzincov. Večierok usporadúvajú Marianne a Rose Evershamové v sále Morských víl, ale občerstvenie a nápoje zabezpečil miestny hotel Royal Victoria. Na druhý deň prichádza Aggie a ostatné dievčatá na hodinu tanca, ale slečna Marianne nie je pred sálou, hoci sama trvá na dochvíľnosti. Aggie sa rozhodne vstúpiť dnu do sály. To čo tam nájde, vôbec nečaká. Na zemi pri klavíri leží mŕtve telo Irmy Evershamovej. Vtom však za ňou pribehne Charlotte a odtiahne ju nabok, aby mohol prejsť doktor so slečnou Marianne. Aggie si chce zobrať svoj zápisník, ktorý si na večierku zabudla. Slečna Marianne veľmi plače, aj keď všetci vedia, že ani ona ju nemala v láske, pretože Irma bola zlomyseľná a všetkým kazila deň. Aggie si zápisník zoberie aj napriek zákazu slečny Marianne. Charlotte sa na Aggie hnevá. Keď prichádzajú domov a povedia to mame a babičke, Jane veľmi ich to zarmúti. Mama si pri tom spomenie na ocka, zomrel minulú jeseň a veľmi jej chýba.

 

Aggie sa s Hectorom snaží vyriešiť, prečo Irma zomrela. Dospelí im zakazujú sa v tom hrabať, ale oni neprestanú a záhadu spolu vyriešia. Kto bol vrahom? Je slečna na vine Marianne alebo slečna Rose? Dozviete sa to, keď si prečítate knihu.

 

„Dovoľte, aby som sa predstavil aj ja,“ povedal.
„Som Hector Perot.“ Meravo sa uklonil. Podarilo sa mi udržať smiech. Určite cudzinec! Napriek tomu celkom sympatický.
„Aggie Mortonová,“ povedala som a urobila som pukerlík.
Policajt zamrmlal niečo o tom, že sa vracia do služby, a odpotácal sa k dverám, pričom znovu spustil cengot zvončeka. Charlotte sa tvárila, že sa na jeho odchod nepozerá.
„Namojveru,“ ozval sa pán Dillon, „myslím si, že moji záchrancovia si zaslúžia odmenu.“ Každému z nás podal papierový kornútik. „No tak, naplňte si ich,“ vyzval nás. „Vyberte si čo chcete.“

 

Kniha sa mi veľmi páčila. Odporúčam ju čitateľom od 12 rokov. Odporúčam tým, ktorí majú radi dlhé príbehy. Kniha je inšpirovaná Agathou Christie.

 

Mária Grajcarová, 10 rokov

 

Recenzia vznikla vďaka projektu Knižné štipendium V.