Bryce Quinlanová a Hunt Athalar zachránili mesto Luny a teraz sa snažia vrátiť k bežnému životu. Po toľkom vzrušení posledných týždňov túžia iba po tom, aby mohli spomaliť. Oddychovať. Zamyslieť sa nad budúcnosťou. Asteri zatiaľ držia slovo a nechávajú Bryce s Huntom na pokoji. Lenže rebeli sa pokúšajú podlomiť moc asterov a z vládcov sa stáva čoraz väčšia hrozba. A tak, keď sa Bryce, Hunt a ich priatelia zapletú do plánov rebelov, je jasné, že spoločne stoja pred rozhodnutím: nečinne sa prizerať, hoci iní sú utláčaní, alebo bojovať za správnu vec. A nečinne sa prizerať im nikdy veľmi nešlo. 

 

„Smrť je jediným víťazom vo vojne“

 

 

Bryce a Hunt sú síce super postavy a majú medzi sebou super chémiu, ale nešliape im to ako v prvom dieli. Našťastie tu máme inú príťažlivú dvojicu, ktorá zachráni situáciu. Čo sa týka Daniky… bože, to dievča malo toľko tajomstiev, že už to nie je ani možné.  A ten začiatok? Chvíľku som premýšľala, či čítam správnu knihu, ale čo si budeme… Maasová písať vie a je úplne jedno, či je to nadprirodzené vílie prostredie alebo realistickejšia prízemná milostná dráma.

 

Druhý diel série Mesto Luny s podnázvom Rod nebies a povetria má skoro 800 strán, čo už je slušná hrúbka. Ale, kto poznáte a milujete Sarah J. Maas, tak ste na to zvyknutí a jej obsiahle knihy vítate s otvorenou náručou. Pauza medzi prvým a druhým dielom bola dlhá, a tak som pred čítaním išla na pripomínacie stránky, aby som si spomenula na milión postáv, ktoré v príbehu vystupujú, pretože „rereading“ som nestíhala a chcela som byť v obraze. Než som sa do knihy pustila, počula som, že aj Ruhn a jeho milostný život dostane priestor.. no, asi som čakala viac.

 

 

Čo trochu pokazilo zážitok z čítania, boli chyby v texte, ktorých tam bola naozaj hromada. Ale príbeh som hltala aj tak.

 

Soňa Čisľáková, 14 rokov

 

Recenzia vznikla vďaka projektu Knižné štipendium IV.