Astrid Lindgrenová je moja najobľúbenejšia spisovateľka. Pri jej príbehoch sa vždy skvele zabavím, preto som si aj vybrala knihu Mio, môj Mio. Bola ale úplne iná ako všetky jej ostatné knihy, ktoré som zatiaľ prečítala.

 

Jedného dňa sa stratil deväťročný chlapec Bo Vilhem Olsson, žil s tetou a ujom, ktorí si ho adoptovali ako bábätko, ale nemali ho veľmi radi. Keď Bo v parku našiel fľašu (od piva), vyšiel z nej prekvapujúco duch. Ten ho zaviedol za jeho pravým otcom, kráľom z Krajiny úsvitu. Tam Bo zistil, že sa vlastne volá Mio, a či chce či nie, čaká ho veľké dobrodružstvo. Podarí sa mu s pomocou nových priateľov poraziť zlého rytiera Kata a z Krajiny temna zachrániť unesené deti?

 

Tento príbeh nebol vôbec taký veselý, ako napríklad Pippi či Deti z Bullerbynu, no aj tak sa mi páčil. Bolo to veľmi napínavé, zaujala ma Miova odvaha. Hoci sa veľmi bál, rozhodol sa, že so zlom musí bojovať. Prišla som tiež na to, že si nevážime obyčajné veci, na to, aké sú dôležité, prídeme až vtedy, keď ich stratíme.

 

Lucka, 8 rokov

 

Recenzia vznikla vďaka projektu Knižné štipendium.