Na december som si v rámci knižného štipendia vybrala ďalšiu krásnu knihu rozprávok. V októbri sa mi veľmi páčili Ostrovtipné rozprávky, a tak som si z tej istej série tentokrát vybrala Hrôzostrašné rozprávky. Obe knihy vyzerajú veľmi podobne, majú formát A4 a kvalitnú pevnú väzbu. Aj túto knihu ilustroval Adolf Born a obrázky sú veľmi realistické a vtipné. Presne tak, ako to zobrazil ilustrátor, som si vždy predstavovala Červenú čiapočku s babičkou v bruchu zlého vlka. Kniha obsahuje 38 rozprávok a ako potvrdzuje aj samotný názov sú hrôzostrašné. BU BU BU! Tak ak sa bojíte, ďalej ani nečítajte!

 

Prečo som si vybrala práve hrôzostrašné rozprávky? Niežeby som bola taká odvážna, ale čítať si ich pri mamke pod perinou, takto sa bojím celkom rada. Veď rodičia nás ochránia pred drakom, vlkom aj obrom, ľavou zadnou. Tieto rozprávky však nie sú nasilu strašidelné. Všetky majú poslanie a pripravujú nás – deti, na reálny svet. Aj v ňom sú často veci, ktoré nás ohrozujú. Veď ani rozprávkovým hrdinom sa nemôže stať niekto, kto nepremôže vlastný strach. A tak spolu s ním ho môžeme prekonať aj my.

 

Tieto rozprávky precestovali svet a zdomácneli v rôznych kultúrach. To ukazuje, že napriek všetkým kultúrnym odlišnostiam by si obyvatelia celej zeme mali vedieť dobre rozumieť. Mnohé z nich sú známe aj u nás. Napríklad: Nebojsa, Otesanček, Sedem zhavranených bratov.

 

Každá rozprávka má na konci verš – ponaučenie. Mne sa veľmi páči rozprávka – Tak sa svet odpláca. Je o sedliakovi, ktorý zachráni život hadovi, no ten ho za to chce zjesť. Vysvetľuje to tým, že: „Svetu vládne nevďak“. A tak sa obaja dohodnú, že sa vydajú do sveta zistiť, či je to pravda. Táto rozprávka ma učí, že aj keď sa k nám druhí správajú zle, nemusíme im to vracať. Verš na konci znie: „Sú ľudia neprajníci, aj tí, čo všetkým prajú. Nevďakom sa len nevďačníci odplácajú.“

 

Táto kniha mi ukazuje, že byť odvážna neznamená nebáť sa. Znamená to pustiť sa do toho napriek strachu.

 

Lilien, 7 rokov

 

Recenzia vznikla vďaka projektu Knižné štipendium II.