Dievčatko menom Julinka chcela byť zverolekárka tak, ako jej mama. Raz išla po meste s kamarátkou a svitol jej nápad so ZVIERACÍM HOTELOM! Rozhodla sa tak pre svoj vlastný u nej doma.

 

„Zuzka, teraz ju drž tak, aby sa nehýbala. Takto. Super.“ Skláňala som sa nad drobnou labkou a opatrne som stláčala klieštiky. CVAK-CVAK-CVAK. Pazúriky lietali na všetky strany a Bibi na protest zapišťala. „ Julinka, ty si taká šikovná,“ vydýchla Zuzka. „Kde si sa naučila tak dobre strihať pazúriky morčatám? Ja by som nevedela, pokiaľ ich môžem odstrihnúť.“

 

Julinkina kamarátka sa volala Miška. Miška mala poníka a chcela s ním ísť na miestne preteky. Spolu so Zuzkou jej sľúbili, že jej ho pomôžu vycvičiť. Venovali sa tomu celé dni, ale poníkovi sa viac chcelo jesť ako skákať. Potrebovali rýchlo nejaký nápad.

 

„Bola sobota ráno a mňa čakalo veľa práce. Mama mala ísť dnes doobeda na mliečnu farmu Novákovcov ošetriť jednu z ich kráv, ktorá sa porezala o plot. Vždy keď ide za pacientmi, berie ma so sebou, lebo jej dosť pomáham. Tentoraz mama povedala, že s nami môže ísť aj Zuzka.“

 

Knihy som si vybrala preto, lebo mám rada zvieratá. Zaujala ma svojím obalom a ilustráciami. Veľmi ľahko sa číta pretože má veľké písmená, páčili sa mi obe knihy a odporúčam ich každému čitateľovi.

 

Viktória, 11 rokov

 

Recenzia vznikla vďaka projektu Knižné štipendium.