Kvety pre Algernona – Daniel Keyes (1966)

 

Knihu mi odporučila známa v kníhkupectve, ktorá pozná, čo rád čítam. Presvedčil ma jej krátky opis deja, ale hlavne fakt, že išlo o starú knihu v žánri sci-fi. Kvety pre Algernona prvýkrát vyšli v roku 1959 ako kratší text a dostali ocenenie Hugo za najlepšiu sci-fi poviedku. To autora inšpirovalo, aby poviedku prepracoval do románu, ktorý vyšiel v roku 1966 a hneď na to, v roku 1967, dostal cenu Nebula. Názov knihy vychádza z deja – Algernon je laboratórna myš, na ktorej vedci robili pokusy podobné ako na hlavnom hrdinovi Charliem.

 

Kniha je o retardovanom dospelom mužovi, ktorý prijal možnosť zúčastniť sa vedeckého experimentu v domnení, že sa stane múdrejším. Úspešnosť experimentu pomaly vnímame aj vo forme textu takzvaných „správ o pokroku“, ktoré má Charlie za úlohu písať. Na začiatku je písmo plné gramatických chýb a obsah správ je primitívny a strohý, málokedy presahuje dve strany knihy. Postupne sa správy zlepšujú po gramatickej aj obsahovej stránke a sú rozhodne dlhšie.

 

Myslím si, že táto kniha je jednou z najlepších, aké som doposiaľ čítal, pretože nám kladie otázku, či je lepšie byť hlúpy a bezstarostný, alebo múdry a na všetko hľadajúci odpoveď.

 

Kniha Kvety pre Algernona určite stojí za prečítanie, lebo sa zamyslíme nad tým, ako sa máme správať k mentálne postihnutým ľuďom, ktorí nemajú toľko možností ako zdraví ľudia.

 

Zoran, 13 rokov

 

Recenzia vznikla vďaka projektu Knižné štipendium.