Na druhý deň sa Zoe opäť stretla s Brixom a zoznámila sa aj s jeho rodinou, ktorá ponúkla Zoe, aby ho venčila. Veľmi rada súhlasila a túto ponuku prijala. Zoe veľmi túžila po psovi, lebo nedávno jej zomrela sučka Mila. Nakoniec prišla na to, že nechce žiadneho iného psa. Ona chce len Brixa. Brix však jedného dňa utiekol z domu. Utiekol do parku, lebo vedel, že vždy, keď tam príde, stretne Zoe. Bola to jediná cesta, ktorú dobré poznal. No Zoe tam nebola. Už sa stmievalo a Brix sa začínal báť. Zostal v parku celú noc. Na druhý deň, keď Zoe so svojím otcom išla na tanečnú, zazreli Brixa. Zobrali si ho domov. Na jeho známke bolo číslo, na ktoré zavolali, no nikto nedvíhal. Koniec tohto vynikajúceho príbehu sa dozviete v knižke od Holly Webbovej – Brix, zatúlané šteniatko.

 

Na knihe sa mi páčilo, že sa Zoe postarala o Brixa, pretože jeho rodina si naňho nevedela nájsť čas. Chodila s ním na prechádzky, hoci sa potom menej učila do školy.Zoe bola v tomto príbehu mojou obľúbenou postavou. Kniha je tiež veľmi pekne ilustrovaná. Čierno biele obrázky sú súčasťou textu, do ktorého prirodzene zapadajú.

 

Knihu by som odporučila všetkým čitateľom, ktorí majú radi psíkov.

 

Grétka Džujková, 10 rokov

 

Recenzia vznikla vďaka projektu Knižné štipendium IV.