Čo všetko urobíme pre to, aby sme boli považovaní za normálnych?

 

Najoceňovanejšia kniha roku 2018 neminula ani mňa. Taktiež, v poslednom čase zažíva obrovskú popularitu medzi ľudmi a veľmi ma zaujímalo kúzlo knihy, o ktorom všetci hovoria.

 

Connell a Marianne pochádzajú z jedného malého írskeho mestečka, no zdá sa, že tam sa podobnosť medzi nimi končí. Connell je v škole obľúbený, zatiaľ čo Marianne je samotárka. Marianne je z bohatej rodiny, Connel vyrastal bez otca a jeho matka je upratovačka. Keď však jedného dňa nadviažu rozhovor – síce trápny, no strhujúci – spustia lavínu, ktorá navždy zmení ich životy. Unikátna lovestory, ktorá do literatúry vniesla nový vietor, získala množstvo významných ocenení a stala sa celosvetovým fenoménom.

 

Po prečítaní anotácie sa kniha zdá byť len novou lovestory v mori ďalších. No kniha má skutočne niečo do seba. Sally Rooney vie úžasne písať. Je to tak jednoduchý, no zároveň zložitý príbeh o príťažlivosti, láske a potrebe mať toho druhého po svojom boku. Avšak rozoberajú sa tu aj ťažšie témy, ako napríklad domáce násilie a depresie.

 

Najviac som obdivovala Mariannino sebavedomie a to, ako dokázala mať hlavu hore, aj keď všetci naokolo o nej rozprávali a ukazovali na ňu prstom. Connella som až tak neobľubovala a jeho správanie mi občas prišlo dosť sebecké.

 

Zaujímavé na tejto knihe je aj to, že sa v priamej reči nevyskytujú úvodzovky. Je to veľmi zvláštne a spočiatku sa mi na to ťažšie zvykalo. Treba sa pri čítaní viac sústrediť a dávať pozor, kde je reč postáv.

 

Kniha má svoju dušu, no tá popularita mi príde možno trochu prehnaná. Čítala som knihy, ktoré ma chytili za srdce a zďaleka nemali takýto hype ako mali Normálni ľudia.

 

Tamara, 15 rokov

 

Recenzia vznikla vďaka projektu Knižné štipendium.