V mojej minulej recenzii som hovoril o knihe s názvom Zárezy smrti od autorky Veronici Roth. Ako som tam písal, tá kniha nebola až taká dobrá ako som čakal, ale koniec bol super, a tak som si chcel prečítať aj druhú časť. Je to diológia, teda má 2 časti a druhá sa volá Rázcestia osudu. Tento mesiac som sa ju rozhodol prečítať.

 

Akos a Cyra žijú v zemi, v ktorej má každý nejaký dar. Niekto vie spôsobiť bolesť, iný vie darom odolávať či človeka znehybniť. Na konci prvej časti došlo k zvratu, ktorý dal všetkým nový cieľ. Aby toho nebolo málo, schyľuje sa k vojne.

 

Dej príbehu bol zaujímavý a páčili sa mi zápletky. Keď ma kniha začala nudiť, autorka do deja vždy vložila niečo nové, čo ma donútilo ďalej čítať. Najviac ma prekvapil zvrat v strede knihy, ktorý som vôbec nečakal. Niektoré časti ma však naozaj nudili. Asi preto, že boli veeeľmi rozpísané. Super bolo aj to, že nám tu pribudli nové postavy, ktoré v predchádzajúcej knihe nevystupovali. A aj tie, ktoré boli v prvej časti len krátko, tu boli spomínané viac, čo bolo fajn. V knihe bola každá kapitola venovaná nejakej postave: Akosovi, Cyre, Cisi, Eijeh. Musel som si dať pozor, aby som sa v tom nestratil. Páčil sa mi obal, ktorý kniha má. Bol jednoduchý, ale zaujímavý.

 

Mal som rád Akosa. Jeho som si obľúbil už v prvej časti a aj v tejto to bola jedna z mála postáv, ktoré mi neprekážali. Z Cyri som mal predtým zmiešané pocity, teraz som si ju ale viac obľúbil. Bola odvážna, a to sa jej musí nechať, a tiež jej záležalo na Akosovi, čo sa mi páčilo. Cisi sa v 1. časti spomínala málo a teraz dostala veľký priestor ukázať sa. Nemal som ju rád. Bola manipulatívna, úplne ako nejaká harpia. Všetkých len klamala so svojím darom prúdu. V knihe sa nachádzali 3 zápletky, ktoré ma naozaj že prekvapili a jednou z nich bola aj časť o Eijehovi, ktorého mi bolo naozaj ľúto, najmä po tom, čo som sa dozvedel.

 

Ak by ste si chceli knihu prečítať, tak si myslím, že tým nič nestratíte. Nebola to najlepšia, akú som čítal, skôr priemerná, ale celkom sa mi páčila. Prečítajte si ale aj prvú časť, o ktorej som písal minulú recenziu a dnes som ju aj vyššie spomenul, aby ste boli v obraze. Zápletky boli super, dej tiež, obálka bola rovnako pekná, len niektoré časti knihy boli na mňa viac rozpísané a bolo tam aj zopár divných slov (na konci je slovník, čo som si ale všimol neskoro). Celkovo dávam knihe 3body z 5.

 

Alex Bodnár, 13 rokov

 

Recenzia vznikla vďaka projektu Knižné štipendium IV.